Navigácia

Obsah

História

História obce

 

Oblasť Trnavskej pahorkatiny, do ktorej geograficky patrí aj časť chotára Šterús, patrila od praveku medzi najosídlenejšie oblasti Slovenska. Najstaršie osídlenie v chotári obce sa zistilo v polohe Topoľová. Pochádza zo staršieho úseku mladšej doby kamennej - neolitu (5000 - 3000 rokov pred n.l.) a patrí lengyelskej kultúre (Lengyel I). Do katastrálneho územia Šterús patrí aj časť vrchu Veľká Pec (438 m n.m.), kde sa v pseudokrasovej jaskyni zistilo osídlenie z mladšieho úseku staršej doby kamennej - paleolitu, paleontologické nálezy kostí (napr. medveď jaskynný, nosorožec srstnatý, divoký kôň atď.) a črepy z mladšej doby bronzovej.
   

 

sekerkaKamenná sekerka, mladšia doba kamenná - neolit (5000 - 3000 rokov pred n.l.)

 

mlatMlat z parohoviny a úštepová industria. Poloha Topoľské. Mladší úsek mladšej doby kamennej - eneolit (3000 - 2000 pred n.l.l). Bolerázska skupina.

 

Koncom 19. stor. v diele Malokarpatské pamiatky jaskyňu spomína kňaz a historik Pavol Jedlička v súvislosti s povesťou o zápase baču s čertom. V minulosti bola súčasťou obce aj kopanica Pustá Ves, ktorá je od roku 1958 súčasťou obce Prašník.Prvá písomná zmienka o obci Šterusy sa nachádza v listine z roku 1262, ktorou kráľ Belo IV. daroval komesovi Zochudovi a jeho bratom pozemky Záhorec. Obec pôvodne patrila do panstva Nitrianskeho hradu. Neskôr to bola kuriálna – zemianska obec. Časť obce bola súčasťou dobrovodského panstva.

V roku 1598 mali Šterusy 89 domov – z toho 30 domov patrilo do dobrovodského panstva a 59 domov do zemianskej časti obce. Po osmanskom vpáde na juhozápadné Slovensko v roku 1599 sa v obci v roku 1600 uvádza len 30 domov a v roku 1601 26 domov. Neskoršie sa vlastníkmi majetkov v obci stali Erdödyovci a od polovice 19. storočia Pálffyovci.

V minulosti boli Šterusy poľnohospodárskou obcou, kde sa obyvatelia venovali aj vinohradníctvu a ovocinárstvu. V polovici 16. storočia sa v obci uvádza produkcia 1178 okovov (1 okov = 54,3 litra). V roku 1720 sa v obci uvádza 178 kopáčov vinohradov (4 ha 45 a). Úpadok v produkcii vína v obci zapríčinil vpád Osmanov na juhozápadné Slovensko v roku 1599 a 1663. Alojz Medňanský v 19. storočí spomína víno zo Šterús. Uvádza ho ako dobré stolové víno.
 

mapaŠterusy (Sterus) na mape z roku 1742

 

Podľa daňového súpisu obyvateľov Nitrianskej stolice z roku 1753 žilo v obci 139 rodín poddaných. V roku 1787 mala obec 587 obyvateľov a 112 domov. V roku 1869 mala obec 622 obyvateľov, v roku 1880 544 obyvateľov.

Škola sa v obci uvádza v polovici 19. storočia. Matriky má obec vedené od roku 1703. Šterusy ako filiálka patrili do obvodu fary v Lančári. Filiálkou obec zostala aj po postavení kostola (pôvodne kaplnky) v roku 1685 zasvätenej sv. Márii Magdaléne, ktorej sviatok sa svätí 22. júla. Veža bola ku kostolu pristavená v roku 1990. Malá zvonica v obci pochádza z 18. storočia Medzi drobné pamiatky v obci patria prícestné kríže a sochy. Medzi obzvlášť hodnotné sochárske dielo patrí rokoková socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1763.

 

Symboly obce 

 

Pečať

Na obecnej pečati datovanej rokom 1660 je zobazený sv. Michal Archanjel. Sv. Michal Archanjel je patrónom kostola v Lančári, do ktorého farského obvodu patria aj obce Kočín a Šterusy. V pečati Šterús je zobrazený s mečom v pravej ruke. Po obvode je nápis: + SIGILLVM S. MICHAELIS ARCHANGELI PAGI STER. ANNO DO 1600.

pečať

Erb obce

Erb obce Šterusy tvorí modrý štít so zelenou pažiťou, nad ktorou stojí strieborný sv. Michal Archanjel so zlatým plamenným mečom v pravej ruke. Na odeve má pod hrdlom zlatý pásik, prepásaný je zlatým opaskom.

    Erb 

Čerpané z: KLČO, M.: Okres Piešťany – stručná história a erby miest a obcí. Balneologické múzeum v Piešťanoch, 1999